Svadobné prstene: symboly lásky a tradície, ktoré prežili veky

Kruhový tvar, ktorý prstene charakterizuje, bol už od dávnych čias spájaný s magickými vlastnosťami. Symbolizoval ochranu, večnosť a spojenie – hodnoty, ktoré prsteňom dávali nadprirodzený význam. Prstene tak kedysi predstavovali nielen estetický doplnok, ale aj dôležitý magický predmet.

Po celom svete sa udržiavala dlhotrvajúca tradícia nosenia prsteňov. V antickom Grécku a Ríme mali vážení občania právo nosiť železné prstene ako znak svojej úcty a postavenia. V stredovekom Germánsku zase prstene hrali významnú rolu – nositelia boli považovaní za požehnaných alebo, naopak, prekliatych.

Prstene sa od najstarších čias používali aj na magické účely. Nielen že slúžili ako nástroje pre psychotronické praktiky, ale spomienky na ich zázračnú moc sa uchovali v ľudových povestiach a rozprávkach. Na druhej strane však existovali aj kultúry, ktoré verili, že prstene bránia kontaktu s vyššími duchovnými sférach a preto sa ich nosenie pri posvätných obradoch neodporúčalo.

Prvotné prstene boli vyrobené z konopných vlákien, medi alebo železa. Neskôr sa začali používať aj cennejšie kovy, ktoré mali okrem praktických výhod aj symbolický význam. Zlato, ktoré sa vyznačovalo vysokou odolnosťou, sa považovalo za symbol slnka, čistoty, múdrosti, mužnosti a nesmrteľnosti.

V starovekom Egypte sa nosenie prsteňa spájalo s láskou, pričom najvhodnejším miestom na jeho umiestnenie bol štvrtý prst ľavej ruky, prstenník. Tento prst bol považovaný za most k srdcu, cez ktorý údajne prechádzala „tepna lásky“. Rímska kultúra mala na každý prst určený špecifický názov a prstene sa nosili podľa spoločenského postavenia alebo profesie – vojaci ich nosili na palci, manželia na prstenníku a milenci na malíčku.

V starovekom Ríme mal snubný prsteň jedinečný tvar – často to bola „ruka v ruke“, kde sa krúžok uzatváral dvoma spojenými rukami, ktoré vytvárali akési lôžko pre drahokam. Snubné prstene a svadobné obrúčky sa považovali za symboly nekonečnej vernosti a lásky, ale aj záväznej zmluvy, ktorá viazala nevestu k svojmu manželovi. Práve Taliani ako prví začali osadzovať prstene diamantmi, ktoré boli považované za symboly lásky, odolnosti a svetla. Drahokamy, ako perly, predstavovali mesiac, ženskosť, trpezlivosť a čistotu, no zároveň aj múdrosť a skryté poznanie.

V období 15. až 17. storočia sa rozšíril zvyk nosiť na rukách viac prsteňov. Avšak, na rozdiel od predchádzajúcich čias, kedy prstene nesúce nápisy ako „Miluj ma“ symbolizovali lásku, sa teraz začali gravírovať prísnejšie a submisívne slová ako „Žena, buď podriadená mužovi“. V nižších vrstvách spoločnosti ešte aj v 20. storočí neboli prstene neoddeliteľnou súčasťou tradičných svadobných obradov, no dnes si už nevieme predstaviť svadbu alebo zásnuby bez nich.

Prstene, ktoré kedysi nosili králi, vojaci, lásky, ale aj tí, čo si priali vyjadriť svoj status alebo osobnú silu, dnes zostávajú symbolom zväzku, lásky a oddanosti, ktoré presahujú storočia a kultúry.

fotografia: © bigstockphoto

Hlasujte za tento článok.
[Spolu: 1 Priemer: 5]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *